reklama

Slovensko - krajina neobmedzených obmedzení a predsudkov

Dnes sa cítim veľmi zvláštne. Trochu je mi smutno, trošku som nahnevaná, trošku zmätená a všetko sa to stupňuje počtom pozvánok na účasť ZA, ale aj PROTI Referendu o Rodine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Nemyslím si, že by to bolo iba tým, že som tak dlho žila v zahraničí. Myslím, že je to mnou, tým ako zmýšľam a aká som. Práve preto mi život v Londýne dokonale vyhovoval. Keď sme sa s manželom začali baviť o návrate na Slovensko (podotýkam, strávili sme tam viac ako 10rokov) mojou najväčšou obavou boli PREDSUDKY a OBMEDZENIA, ktoré si sami Slováci do svojho života kladú. A moje obavy sa bohužiaľ každý deň napĺňajú. O to, či si nájdeme prácu sme sa vôbec nebáli. A už viac ako 12mesiacov sa presviedčam o tom, že práca na trhu je, ale len pre tých, ktorí pracovať chcú. Pracujem v personálnej agentúre na východnom Slovensku, takže sa s tým každý deň stretávam a krútim nad tým hlavou, ako ťažko je niektoré lukratívne pozície obsadiť. A to našimi klientami nie sú zamestnávatelia, ktorí ponúkajú minimálnu mzdu. Ľudia by hneď po škole a bez praxe chceli zarábať 2-3 tisícky, ale nie sú pre to absolútne nič ochotní obetovať. Kladú si nereálne požiadavky, ktoré však nie sú úmerné tomu, čo vedia ponúknuť. A teraz som začula kdesi v diaľke, Áno, ale potrebujú splácať hypotéku a z niečoho žiť. Áno, ja toto všetko chápem, ale nemyslite si, že v zahraničí je to inak. Neviem odkiaľ berú ľudia na Slovensku to presvedčenie, že v Anglicku je to med lízať. Tam musia tiež ľudia splácať hypotéky. Ale nie 30rokov, ale 45. Popravde, nepoznám na Slovensku Generálneho riaditeľa, ktorý by sa delil o trojizbový byt s ďalšími 3 ľuďmi. A tam je to normálka. A nepresvedčíte ma, že to tak nie je, pretože sme si to vyskúšali na vlastnej koži. Navyše, ak si chcete na Slovensku zobrať hypotéku, okrem pravidelného príjmu stačí, ak založíte nehnuteľnosť, ktorú si chcete kúpiť. V Anglicku sa s vami žiadna banka ani nebude baviť, ak nebudete mať v hotovosti aspoň 25% z ceny nehnuteľnosti. Stále len čítam trápne porovnania, že koľko je priemerná mzda na Slovensku a koľko v zahraničí. Načo to preboha potrebujete čítať? To, že o tom novinári píšu chápem, lebo vedia, že ľudia to čítať budú. Ale zamýšľali ste sa nad tým, prečo v tom istom článku nedajú rovnaké porovnanie napr. s cenami nehnuteľností, koľko tam stoji napríklad školné, koľko stojí zubár a podobne ? Vtedy by len vyšla pravda na javo a toto novinári a tam ktosi hore (a teraz nemyslím pána Boha, hoci sa na ňho mnohí hrajú )nechcú. Programujú nám mysle strachom, vyhovuje im, keď sme rozhádaní a jeden druhému závidíme. Vsugerúvavajú nám predsudky a my za všetkým ideme ako ovečky. Každý z nás teoreticky vie, čo by tejto republike pomohlo, ale nikto nechce začať od seba. Ani jedno z rozhodnutí iných nám nelahodí, ale sami neprídeme s nijakým riešením. Ak sa aj nájde niekto, komu na komunite záleží, pokladáme ho za čudného a skorumpovaného. Ani len nevieme pripustiť možnosť, že to robí nezištne, len preto, aby pomohol druhým. Azda okrem hokejistov a ich manželiek, ktorých dobré úmysly nikdy nespochybňujeme. Ešte že ich máme, lebo by sme už nemali ani jeden element, ktorý by nás ako národ spájal. Ale aj to len v prípade, keď vyhrávajú. Vyhadzujeme peniaze na nezmyselné referendá a zbytočne sa púšťame do bojov s inak blízkymi osobami. Je mi tak smutno z toho, koľko predsudkov je na tom našom malebnom Slovensku. Stále sa na niečo vyhovárame. Najčastejšie na našu izolovovanosť od reálneho sveta a krivdy spred roka 1989. Neviem, či sa ešte máme právo vyhovárať na následky starého režimu štvrťstoročie po jeho páde. Mnohí z tých, ktorých sa to týka pred 25 rokmi ešte ani neboli na svete. Skôr si myslím, že je to našou slovenskou náturou. Ruku na srdce, koľkí z vás poznajú osobne nejakých homosexuálov, černochov alebo napr. moslimov? Medzi mojimi priateľmi sú viacerí homosexuáli, ale ja ich delím na dobrých a zlých ľudí. To, čo sa odohráva medzi partnermi v spálni je každého osobná vec. Poznám heterosexuálne páry, kde to neklape tak dobre, ako u homosexuálov. Našťastie, všetci moji priatelia a priateľky sú úžasní ľudia a ÁNO, viem si ich predstaviť vychovávať deti, pretože neverím tomu, že keď si dve lesbičky adoptujú dieťa, tak sa z neho stane automaticky gay. Takto môžu rozmýšľať len obmedzenci, ktorí žiadnych homosexuálov osobne nepoznajú, preto ich nemajú ani právo súdiť. Prečo sa na to nepozriete takto, detské domovy sú plné detí, ktoré túžia po láske a dali by za to čokoľvek, aby sa nemuseli o jednu smradľavú izbu 18 rokov deliť s ďalšími deťmi, ktoré nikto nechce. Prečo by ho nemohli vychovávať dve mamy, ktoré ich budú ľúbiť, alebo dvaja otcovia ? Veľmi si vážim rodinu. Je to pre mňa posvätná inštitúcia, ale predstavujem si ju takto - RODIČIA + DETI + LÁSKA = DOMOV. Toto je podľa mňa tá správna rovnica. A to, že to takto vnímam neznamená, že som horší človek, alebo že verím v Boha menej. Práve naopak. Odkedy som prestala navštevovať kostol a zbavila som svoju vieru všetkej tej politiky a výziev v nenávisť k iným - či už k ostatnými náboženstvám alebo ľuďom, ktorí nespĺňajú kritéria politickej organizácie zvanej CIRKEV, stala som sa lepším človekom. Moja viera a láska k Bohu, ale aj viera v samotnú lásku je úplne čistá a veľmi úprimná. Je oslobodená od akýchkoľvek predsudkov. Snažím sa nesúdiť a nechcem byť súdená, iba ľútujem ľudí, ktorí sa v svojom srdci nevedia zbaviť nenávisti založenej či už na rase, orientácii, či náboženstve a oberajú sami seba o pokoj. A teraz som počula v diaľke - No sme zvedaví, ako by si zareagovala, keby ti tvoj malý doniesol domov frajera. Klamala by som, keby som povedala, že by som nebola trochu smutná. Ale nebolo by to kvôli tomu, že je gay, ale kvôli tomu, že mu to takto zmýšľajúca spoločnosť neuľahčí a tiež kvôli možnosti, že nebudem mať vnúčatá.

Natalia Bartekova

Natalia Bartekova

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Slovenka, ktorá sa po viac ako 10rokoch vrátila z Londýna na Slovensko. Som matka 5ročného chlapčeka Vilka a manželka Martina, ktorí sú pre mňa všetkým. Som človek, ktorý kedysi písal každý deň a za posledných 10rokov nenapísal ani riadok, ak si odrátam pohľadnice k narodeninám a vianociam. Človek, v ktorom sa všetky myšlienky tak nakulminovali, že sa ich pokúsim vďaka blogu nejako pretriediť a dostať zo seba. Zoznam autorových rubrík:  ŽivotSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu